Darcek do neba....
Deň pred Vianocami som sa ponáhlala do supermarketu
dokúpiťdarčeky,ktoré som nestihla. Keď som uvidela ten dav, prešla
ma chuť a
začala som si frflať pre seba: "Môžem tu čakať večnosť, nič
nestíham,a
ešte čo všetko musím vybaviť..."
Vianoce začínajú byť čím ďalej tým stresovejšie, keby sa tak
dalo
celý ten zhon prespať!" Nakoniec som sa predsa len prebojovala do
oddelenia s hračkami a začala som nadávať na ceny, premýšľajúc,
či sa
vôbec moje deti budú s týmito hračkami hrať. Ako som tak blúdila
popri
regáloch, zbadala som asi 5 ročného chlapčeka, ktorý si k sebe
túlil
jednu bábiku.
Mal strašne smutný pohľad pritom ako hladkal bábiku po vláskoch.
Potom
sa otočil k jednej staršej dáme spýtajúc sa:
"Babi, si si istá, že nemám dosť peňazí, aby som kúpil túto
bábiku?"
Staršia dáma mu odpovedala:"Vieš aj ty sám, že nemáš dosť
peniažkov,
zlatúšik."
Potom poprosila vnúčika, aby na ňu chvílku počkal, kým sa ešte na
niečo pozrie. Rýchlo odišla. Chlapček ešte stále mal v náručí
tú bábiku.
Nakoniec som sa vybrala k nemu a spýtala som sa ho:"Komu by si chcel
kúpiť tú bábiku?"
"Túto bábiku chcela moja sestrička na Vianoce zo všetkého najviac,
bola
si istá, že jej ju Mikuláš prinesie pod Stromček"
"Tak keď ju tak chcela, tak jej to Mikuláš určite prinesie."
"Nie, nie, tam kde je teraz Mikuláš už nemôže priniesť darčeky.
Aby
bábiku dostala, tak ju musím dať mamičke, aby jej ju odovzala, keď
tam
pôjde". Očká mu pri tom ešte viac zosmutneli.
"Moja sestrička išla k Ježiškovi, aby bola s ním. A tatino mi
povedal,
že aj maminka za chvílku pôjde za Ježiškom, tak som si myslel, že
by jej
tú bábiku mohla zobrať." Potom mi ešte ukázal jednu milú fotku, na
ktorej sa usmieval.
"Túto fotku by som jej tiež chcel poslať,aby na mňa nikdy nezabudla.
Mám
veľmi rád svoju maminku a želám si, aby neodišla, ale tatino
hovoril, že
musí odísť, aby mojej sestričke nebolo smutno".
Potom sa zase pozrel s tými jeho smutnými očkami na bábiku.
Rýchlo som si vybrala peňaženku a nepozorovane som si z nej
vybralapeniaze, a povedala som chlapčekovi:
"Poď prepočítame tvoje peniaze,čo keď predsa len budú stačiť na
tú bábiku?"
"OK, dúfam, že ich predsa len bude dosť".
Rýchlo som pridala k peniažkom ktoré mi podával, tie svoje, tak aby
si
to nevšimol a začali sme počítať. Bolo dosť peňazí na bábiku a
ešte mu
aj zostalo. Chlapček zvolal:"Ďakujem Ti Bože, že si mi dal dosť
peňazí."
Potom sa na mňa pozrel a povedal: "Vieš, včera som poprosil Boha,
aby mi dal dostatok peňazí na bábiku,
aby ju mohla maminka zobrať sestričke, a on ma vypočul!!! Ešte som
chcel
kúpiť maminke jednu bielu ružičku,
ale to som sa už neodvážil žiadať od Boha. Ale on predsa len mi dal
viac, aby som mohol kúpiť aj bábiku aj ružičku.
Vieš, maminka má veľmi rada biele ruže."
O pár minút sa chlapčekova babička vrátila a odišli.Po stretnutí
s chlapčekom som pokračovala v nákupoch, ale už v zmenenej
nálade, stále som na neho musela myslieť.
Potom som si spomenula na článok, ktorý som čítala pred dvoma
dňami.
Písalo sa o opitom šoférovi, ktorý havaroval s iným autom, v ktorom
sedela mladá žena so svojou dcérkou. Dievčatko na mieste zomrelo a
matka
bola v kritickom stave.
Dva dni po mojom stretnutí s chlapčekom som si prečítala článok,
ktorý
oznamoval, že chlapčekova mamina zomrela.
Bežala som do kvetinárstva a kúpila som kyticu bielych ruží a
vybrala
som sa na pohreb. Na mieste, kde sa môžu príbuzný naposledy
rozlúčiť so
svojou najmilšou,ležala mladá žena v truhle, v ruke mala kyticu
bielych
ruží, vedľa seba mala položenú chlapčekovu fotku a bábiku.
S plačom som opustila cintorín, s pocitom, že sa môj život
zmenil. Láska, ktorú chlapček cítil k svojej maminke a sestričke
bola
nepredstaviteľná. A jeden opitý vodič mu za stotinu sekundy zobral
maminku aj sestričku, ktoré tak veľmi ľúbil.
Keď sa rozhodneš preposlať ho, tak možno zabrániš tomu, aby
niekto sadol opitý za volant!